Bolo krásne slnečné popoludnie. Hektor, malý jazvec so žltým ruksakom, sa vybral na lúku za lesom.

Ako tak kráčal po mäkkej tráve, všimol si niečo zvláštne. Na tráve sa pred ním objavil veľký čierny jazvec.

Hektor prekvapene otvoril oči.

„Kto si?“

opýtal sa opatrne.

Čierny jazvec však nepovedal ani slovo.

Hektor spravil krok dopredu. Čierny jazvec spravil krok tiež.

Hektor zamával labkou. Čierny jazvec zamával tiež.

Hektor vyskočil vysoko do vzduchu. A čierny jazvec vyskočil spolu s ním.

„To je zvláštne. Vyzerá presne ako ja!“

Trochu sa zľakol a rýchlo sa schoval za mohutný kmeň javora. Chvíľu čakal a potom opatrne vykukol.

Čierny jazvec bol preč.

„Zmizol!“

prekvapil sa Hektor.

Hektor však nebol jazvec, ktorý by pred záhadou utiekol. Jeho zvedavý ňufák zavetril nové dobrodružstvo.

Opatrne vyšiel spoza stromu späť na lúku. A hľa! Čierny jazvec bol opäť pri ňom.

Hektor vytiahol z ruksaku svoju veľkú lupu a začal ho skúmať. Pozrel sa na jeho ušká, labky aj chvostík.

Ale nech hľadal akokoľvek, nenašiel ani jeden chlp.

„Hm… jazvec bez chlpov? To je veľmi zvláštny jazvec.“

📒 Zápis do Prečovníka

Čo som objavil?

Na lúke so mnou kráča čierny jazvec, ktorý robí všetko presne ako ja.

Moja otázka:

Kto to je a prečo ma stále napodobňuje?

Zvedavý Hektor zatvoril svoj Prečovník a bežal domov tak rýchlo, ako mu labky stačili.

Našiel ocka jazveca, ako na verande čistí čerstvé huby.

„Oci, oci! Na lúke som stretol čierneho jazveca! Chodí za mnou, robí všetko, čo urobím ja, a keď som sa schoval pod strom, úplne zmizol. Je to kúzlo?“

Ocko jazvec sa usmial, sadol si k nemu a pohladil ho po pruhovanej hlávke.

„Neboj sa, Hektor. Nestretol si žiadneho čierneho jazveca. Stretol si svojho tichého kamaráta. Volá sa tieň.“

„Tieň? Čo je to?“ opýtal sa Hektor.

Hektor chvíľu premýšľal.

„Takže môj čierny kamarát nie je naozaj jazvec?“

„Nie,“ zasmial sa ocko jazvec. „Je to len tvoj obrázok od slniečka.“

„Slniečko mi nakreslilo obrázok bez pasteliek!“

„Presne tak. Slniečko kreslí pomocou svetla,“ prikývol ocko.

„A pretože sa slniečko počas dňa pohybuje po oblohe, mení sa aj tvoj tieň. Ráno býva dlhý, na obed najkratší a večer sa opäť predĺži.“

Hektor sa zamyslel nad ďalšou otázkou.

„A prečo zmizol, keď som sa schoval pod javor?“

„Pretože si vošiel do tieňa stromu. Listy zachytili slnečné lúče namiesto teba a tvoj tieň sa schoval spolu s tebou.“

Hektor už nevydržal. Rozbehol sa späť na lúku.

Postavil sa na slniečko a pozrel sa pod svoje labky. Jeho čierny kamarát tam stále bol.

Hektor a jeho tieň začali tancovať

• Hektor zdvihol jednu labku. Tieň ju zdvihol tiež.
• Rozpažil obe labky. Tieň urobil to isté.
• Vyskočil. Tieň vyskočil spolu s ním.
• Roztočil sa dookola a čierny kamarát veselo tancoval okolo neho.

Hektor sa smial tak hlasno, až sa motýle zľakli a vyleteli z lúky.

„Už viem, kto si! Nie si obor ani čierny jazvec. Si môj tichý kamarát, ktorého mi každý slnečný deň kreslí slniečko.“

Opatrne si otvoril svoj Prečovník, zapísal si nové zistenie a spokojne vykročil lesným chodníčkom.

Vedel, že už naňho určite čaká ďalšie veľké PREČO.

Tvoj Prečovník

Skús to aj ty!

Hektor zistil, že tieň je obrázok, ktorý nám na zem nakreslí slnečné svetlo.

Zahraj sa so svojím tieňom

Nájdi svoj tieň a vyskúšaj:

• zdvihnúť ruky,
• zatočiť sa,
• vyskočiť,
• urobiť smiešnu pózu.

Pozoruj, ako tvoj tieň všetko opakuje.

Hľadaj dlhý a krátky tieň

Pozri sa na svoj tieň počas dňa:

• ráno,
• na obed,
• večer.

Je stále rovnaký? Kedy je najdlhší a kedy najkratší?

Hektor si dnes zapamätal

• Tieň vznikne, keď niečo zastaví slnečné svetlo.
• Tieň je obrázok predmetu alebo zvieratka, ktorý vznikne na mieste, kam svetlo nedosvieti.
• Tieň sa počas dňa mení podľa toho, kde je slniečko na oblohe.

Každý slnečný deň môže priniesť nového tichého kamaráta.